smútok dlhší ako pamäť,
hoci vety nežnosti vieš naspamäť
a pamäť dlhšia je o sny,
a žiaľ stal sa rokmi príliš mocný,
videl som farby jasnejšie,
červenú červenšie
a živšie ako tvoju krv...
...strach zbabelší ako ja dnes
a ja sa bojím o to viac,
že z oblakov sna spadneš,
že zo strachu z výčitiek horiac
v popol skazy sa obrátim,
neverím v seba,
dúfajúc, že lásky viac mi treba,
našiel som túžby stratené,
odlesk tvojej lásky na stene,
kde v noci premieta sa film,
ktorý nie je v mojej moci,
sám rozkradol som svoju dušu,
pre smútok jemnejší ako zamat,
pre lásku, ktorú nemôžem mať,
pre hnus a krásu ľudí,
pre vietor, ktorý mi dával krídla...,
pohľaď mi do očí,
daruj pohľad, ktorý nemučí,
slobodu hlbokého spánku,
prosím...,
polož predo mňa bielu stránku